39728

        • Krátka história

        • Krátka história šperku:

          Pôvodne sa šperky vyrábali z rôznych organických látok - kameň, drevo, zvieracie zuby, jantár a korál. Najstaršie zbierky vyrobené z kovu pochádzajú z neskorej doby kamennej - eneolitu. Na ich výrobu sa použila meď a zlato.

          Doba bronzová a doba železná

          V tejto fáze vývoja ľudskej spoločnosti sa vyrábali šperky hlavne z bronzu. Zhotovovali sa najmä náušnice, nákrčníky, prstene, náhrdelníky, náramky, náušnice, nánožné kruhy, ihlice a opasky zdobené geometrickou a rastlinnou ornamentikou.

          Ranný stredovek

          Šperky boli takmer výlučne výsadou vládnucej triedy. Zlatníci, teda aj šperkári, pracovali v službách svetských a cirkevných hodnostárov. Relikviáre, kríže, diadémy, korunky, spony a prstene symbolizovali stavovskú nadradenosť ich majiteľov.

          Románsky šperk

          Popri byzantskom, benátskom a nemeckom importe je románsky šperk aj dielom slovenských majstrov, ktorí nadväzovali na domácu tradíciu, no preberali aj západoeurópske projekty. Od 14. storočia preniklo do mestského prostredia zlatníctvo ako cechové remeslo a tým aj výroba šperkov. Ich konzumentov sa stal patriciát a zámožní mešťania.

          Gotický šperk

          Spočiatku v domácom gotickom šperkárstve pretrvávajú románske formotvorné zásady. Neskôr sa obohacuje o nové typy. Najobľúbenejšie boli rôzne druhy opaskov, zdobené rytou ornamentikou. dekoratívne pôsobili aj spony na zapínanie plášťa.

          Renesančný šperk

          Pre toto obdobie je typický šperk farebný, reliéfny a druhovo veľmi bohatý. Nebol už len samostatnou kompozíciou z kovu, ale aj drobnou plastikou zdobenou emailom, drahými kovmi a drahokamami. V 16. a 17. storočí šperkárstvo na území dnešného Slovenska čerpalo zo silnej domácej tradície, ale inšpirovalo sa ja nemeckými predlohami. Významnými centrami renesančného zlatníctva boli Košice a Levoča.

          Barokový šperk

          Vtedajší šperkár využíval predovšetkým pôsobivý brus drahokamov. Osádzal nimi ihlice a brošne v tvare mušlí, stúh, hviezdic a kvetinových konárikov. V 2. polovici 18. storočia boli v móde veľké brošne - kamey s antickými motívmi vkladanými do zlata. Šperkárstvo na východnom Slovensku bolo na vysokej úrovni a tunajší šperkári boli dodávateľmi emailových šperkov do vzdialenejších oblastí Uhorska.

          Klasicistický a empírový šperk

          V 19. storočí pracovali šperkári predovšetkým pre meštiacku vrstvu obyvateľstva. Ich triezvemu vkusu zodpovedala úzka škála základných typov šperkov. Tvorili ich komplety: náhrdelník, náramok, náušnice a prívesok. Niekdajšia rozmanitosť mužských šperkov sa zredukovala na retiazku na hodinky, pečatný prsteň, kravatovú ihlicu a manžetové gombíky.

          Typické sú aj šperky z lisovaného zlatého alebo strieborného plechu nízkej rýdzosti, pozlacované rozlične sfarbeným zlatom. Jemne tvarovaný klasicistický a empírový šperk od polovice 19. storočia vystriedali robustnejšie barokizujúce tvary. Neskôr sa do výzdoby šperkov dostali ornamenty i tvarové prvky z minulých storočí - renesancie, baroka a rokoka. Popri výrobe z drahých kovov sa používali aj menej hodnotné materiály.

          Koniec 19. a 20. storočie

          Prelom 19. a 20. storočia je vo výtvarnom umení spojený s umeleckým slohom zvaným secesia. V šperkárstve sa vyznačuje rastlinným ornamentom s nezvyčajnou technickou dokonalosťou v prevedení. Okrem tradičných materiálov sa využívala aj meď a oceľ, syntetické kamene, sklenené pasty a umelé materiály.


          zdroj: www.cassovia.sk