39554

        • SJ 3

        •       Norma rozoznáva dva základné pojmy - bibliografický odkaz a citácia.


          Bibliografický odkaz je informácia o dokumente, ktorý sa skutočne použil pri písaní práce. Býva súčasťou zoznamu použitej literatúry.

          Pod názvom bibliografia sa môže k práci pridať usporiadaný zoznam záznamov o literatúre(v abecednom poradí), ktorá sa síce týka predmetu práce, ale ktorá nebola bezprostredne použitá na jej napísanie.

          Autori sa uvádzajú v tzv. invertovanom tvare (najskôr priezvisko, potom rodné meno). Ak sú v dokumente viac ako tri mená, môže sa uviesť len prvé, resp. prvé tri. Ostatné mená sa môžu vynechať. V tomto prípade sa za posledným menom uvedie skratka “a i.”, resp. “et al.”. Mená jednotlivých autorov sa od seba oddeľujú medzerou a pomlčkou. Ak sa v dokumente meno autora nenachádza, umiestni sa na prvé miesto odkazu názov.

          !!! Tvar bibliografického zápisu :  priezvisko autora, meno: názov diela. Miesto vydania: Názov vydavateľstva, rok vydania. počet strán knihy s. ISBN 00-000-0000-0

          Knižné zdroje :

          Príklady: jeden autor:

          ·        BIEDERMANN, Hans: Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992. 376 s. ISBN 80-215-0217-7

          ·        HODROVÁ, Daniela: Román zasvěcení. Praha : H&H, 1993. 230 s. ISBN 80-85787-34-2

          ·        ZAMAROVSKÝ, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických báji. Bratislava : Perfekt, 1998. 468 s. ISBN 80-8046-098-1

          Príklady : dvaja autori:

          ·        PISÁRČIKOVÁ, Mária – MICHALUS, Štefan: Malý synonymický slovník. 4. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. 214 s. Bez ISBN

          Príklady :  prekladateľ   /  Prel.  /

          ·        BECKER, Udo: Slovník symbolů. Prel. Petr Patočka. Praha : Portál, 2002.

          ·        260 s. ISBN 80-7178-612-8

          ·        FERRUCI, Pietro: Deti nás učia. Prel. Miroslava Vallová. Bratislava : Sofa, 1999.

          ·        184 s. ISBN 80-85752-90-5

          Časopisecké zdroje:  /  In.  /

          BALDÝNSKÝ, Tomáš: Faunova cesta do noci. In: Reflex,16.8. 2007, roč. XVIII./31, č.31, s. 48.

          HEVIER, Daniel: Sprisahanie detí. In : Týždeň, 14.1.2008, roč. V. , s.50-51.

           

          Internetové zdroje:  (články na internete)

          Tvar zápisu: autor, ak sa uvádza: názov článku, časť, v ktorej sme text našli. dátum stiahnutia, kompletný odkaz na stránku http://........................

          príklady:

          ·        Darina Martykánová: Faunův labyrint – Skvělý film, který by měl najít cestu do českých kin. 31.3.2008, http://www.blisty.cz/2007/3/13/art33291.html

          ·        Faunův labyrint, o filmu. 12. 3. 2008,

          ·        http://www.aerofilms.cz/filmy/106-Faunuv-labyrint/ofilmu/  (Press Kit) - tlačová agentúra, ktorá sprostredkovala a preložila informácie

          ·        Faunův labyrint / Herci a tvůrci. 12. 3. 2008,

          ·        http://www.aerofilms.cz/filmy/106-Faunuv-labyrint/ofilmu/  (Press Kit)

          ·        Favnův labyrint / Ohlasy. 1. 3 2008,

          ·        http://www.aerofilms.cz/filmy/106-Faunuv-labyrint/ohlasy/  (Press Kit)

          ·        Faunov labyrint. 31. 3. 2008,

          ·        http://kultura.pravda.sk/index.cfm?module=articles&page=ArticleShow&ArticleID=1000519171  (Press Kit)

          Encyklopédie a slovníky na internete:

          ·        Elektronická encyklopédia Wikipédia: http://sk.wikipedia.org/wiki/Goya

          Filmy:

          Tvar zápisu :

          Názov filmu(názov v pôvodnom jazyku), réžia................................, rok , krajina/ny, dĺžka trvania.

          ·        Faunov labyrint (El labirento del fauno), réžia Guillermo del Toro, 2006, Španielsko/Mexiko, 1h 52 min.

           

           

           

           

           

          Citácia je skrátený odkaz umiestnený v zátvorkách vnútri textu alebo pripojený k textu ako poznámka (v dolnej časti strany, na konci kapitoly alebo na konci textu). Umožňuje presne identifikovať publikáciu z ktorej sa preberala myšlienka alebo údaj a označuje jej presné umiestnenie. Citácia sa spravidla viaže na bibliografický odkaz.

          Citácia môže byť umiestnená:

          • v zátvorkách vo vnútri textu,
          • pripojená k textu ako poznámka v dolnej časti strany (citácia pod čiarou),
          • na konci kapitoly
          • na samom konci textu.

          Ak sa k textu pripája zoznam bibliografických odkazov, mali by sa citácie uvádzať v zhode s týmto zoznamom tak, aby bolo zabezpečené presné prepojenie medzi citáciou a bibliografickým odkazom, ktorý daný dokument identifikuje.

          1.)    citácia v zátvorkách vo vnútri textu

          príklad:  Táto komparácia hrdinky filmu Faunov labyrint, ktorý nie je rozhodne vhodný pre detského diváka a knihy, ktorá stojí na počiatku modernej lektúry pre deti sme dospeli na základe úvah spisovateľa Daniela Heviera, ktorý tvrdí : „Je možné, že Carroll iba preventívne označil túto knihu za detskú, pretože ani jemu samému nebolo racionálne jasné, na čo sa v nej podujal“ (Hevier, 2008, s.50).

          Tvar citácie v zátvorkách za textom :  Autor al. názov Knihy, rok vydania, s. (strana z ktorej citujem) za zátvorkou v ktorej je údaj nasleduje bodka .

          Ak citujeme presne text označíme úvodzovkami, ak je výpoveď, myšlienka neukončená použijeme tvar uvedený dole : protikladu k hmotnému...“

          príklad na prerušenú citáciu:  Kruh je jedno z  najčastejších symbolických znamení, býva chápané vo vzťahu a v protiklade k štvorcu, „...vedie späť do seba, a je preto symbolom jednoty, absolútna a dokonalosti ; v súvislosti s  tým je symbolom nebies v protiklade k zemi a duchovnému protikladu k  hmotnému...“(Udo Becker, 2002, s. 133 )„...úzko súvisí s kolesom (Udo Becker, 2002, s. 133)

          2.)    citácia pod čiarou

          Vo Faunovom labyrinte, ako je pre del Tora typické, nachádzame podobenstvá skôr z literatúry a obrazov. Sám hovorí : „Vždycky na mňa veľmi dobre pôsobil maliar Goya[1] , obzvlášť, jeho temné“ obrazy. Obraz Saturna[2] , požierajúceho svojho syna bol napríklad zásadnou inšpiráciou pre jednu z hlavných postáv labyrintu – Mŕtvolníka. Z hľadiska celkového prostredia del Toro


          [1] Francisco Goya (* 1746 – † 1828) bol španielsky maliar a grafik, ktorý vynikal psychologickým pozorovacím  

            talentom vo svojich dielach neľútostne obnažuje ľudskú obmedzenosť a ješitnosť, odhaľuje pokrivenú dušu a 

            zhmotňuje prízraky, ktoré sa rodia v ľudskej mysli (informácie o Franciscovi Goyovi čerpané z elektronickej

            encyklopédie Wikipédia na adrese: http://sk.wikipedia.org/wiki/Goya).

          [2] rímsky Saturnus, gréc. Kronos – syn boha neba Urana a bohyne zeme Gaie, každé so svojich detí hneď po 

             narodení zjedol (Zamarovský, 1998, s. 244).