I / TET
Zdroje informácií
Chemizmus bunky
Záhradník LUCAS – Spracovaný ponúkaný sortiment rastlín, rady, škodce, pôda, zakladanie, habitus. Veľa informácií na jednom mieste
Habitus rastlín - Prehľad rastových charakteristík rastlín
Land Designs Unlimited LLC - Základ rezu drevín
Výsadba voľnokorennej sadenice
Trvalková škôlka Victoria ponúka široký sortiment rastlín. V cenníku je možné navoliť si podmienky stanoviska a svetelné podmienky sortimentu.
Trvalková škôlka Naturea , ponúka aj sotiment raslín pre strešné záhrady.
Ponuka zmesí kvetinových lúk firmy Planta Naturalis.
Ovocná škôlka Bojkovice ponúka sortiment drevín odolných voči chorobám, ale aj staré a netradičné ovocné dreviny.
Spoločnosť Hydroflora ponúka sortiment kvetináčov, rastlín a hnojív pre hydroponické pestovanie rastlín.
Záhradník LUCAS – Spracovaný ponúkaný sortiment rastlín, rady, škodce, pôda, zakladanie, habitus.
Zakladanie kvetinových záhonov
Informácie o bioodpade a kompostovaní
Kompostovanie
Umiestnenie kompostoviska
Aj keď správne založený kompost nezapácha, nie je vhodné umiestňovať ho na exponované stanovište. Ideálny je polo tienistý priestor s primeraným prúdením vzduchu aby sa predišlo rozvoju plesní, presychaniu a hnilobným procesom.
Princípy kompostovania
Mikrobiologické procesy
Podobne ako pri procese v najvrchnejšej vrstve pôdy sa organické látky rozkladajú na základné látky. Prestavbovými postupmi sa behom rozkladu vytvárajú vysokomolekulárne väzby. Voľný kyslík v organických zlúčeninách sa pri aeróbnom rozklade väčšinou spáli na CO2.
Umenie riadenia rozkladu teda spočíva v tom, aby sme v komposte zabezpečili aeróbny proces (hlavne v počiatočných fázach). Anaeróbne procesy nevedú k úplnému odbúravaniu. Pri dozrievaní kompostu je však pre tvorbu kvalitného humusu vhodné striedanie aeróbnych a anaeróbnych fáz.
Teplota
Energia, ktorú použijú mikroorganizmy na látkovú výmenu, sa uvoľňuje vo forme tepla, ktoré podporuje rozklad. Organický materiál je zlým vodičom tepla, takže dochádza k jeho hromadeniu (samootepľovanie).
Ak po založení kompostu teplota nestúpa, alebo po predchádzajúcom vzostupe teploty nastáva výrazný pokles, sú podmienky pre mikroorganizmy nepriaznivé. Príčina môže byť predovšetkým:
- v zlej surovinovej skladbe,
- v nadmernej alebo nízkej vlhkosti materiálu,
- v nízkom obsahu kyslíka v komposte a pod.
Štyri základné pravidlá kompostovania
Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne, je potrebné vytvoriť optimálne podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na kompostovaní podieľajú. K tomu musíme pri kompostovaní dodržať štyri základné pravidlá:
1. Správna veľkosť kompostovaného materiálu
Úpravu veľkosti materiálu, ktorý chceme kompostovať, môžeme urobiť pomocou štiepkovača alebo drviča. Pre kompostovanie je ideálne použitie drviča, ktorý dokáže spracovať nielen drevný odpad, ale aj iné rastlinné zvyšky. Na rozdiel od štiepkovača, ktorý materiál rozseká (ako sekera), drvič v materiáli navyše ešte čiastočne naruší štruktúru vlákien. To zabezpečí ľahší rozklad.
2. Správna skladba kompostu (surovinová skladba)
Do kompostovacej zakládky nemôžeme dávať materiál len tak bezhlavo. Každý materiál má totiž iné vlastnosti. Pre nás je teraz dôležitý hlavne pomer uhlíka a dusíka (C/N).
Zjednodušene môžeme povedať, že dusíkaté materiály (napr. hnoj, pokosená tráva, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (napr. drevná štiepka, piliny, lístie, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé a suché.
3. Dostatočný prístup vzduchu
Kompostovanie je aeróbny proces za prístupu kyslíka. Preto sa musíme v maximálnej miere snažiť zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovacej zakládky. To je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi:
- prekopávaním kompostovacej zakládky a
- nútenou aeráciou.
4. Dostatočná vlhkosť
Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompost nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje, alebo až zastavuje. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až ku skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom.
Premočeniu kompostu v čase dlhotrvajúcich dažďov, ale aj vysušeniu v čase teplých slnečných alebo veterných dní, môžeme zabrániť zastrešením kompostovacej plochy / boxu alebo prikrytím kompostovacej hromady špeciálnou kompostovacou textíliou.
Studené kompostovanie
Ošetrovanie takého kompostu sa nelíši od iných. Pri studenom kompostovaní väčšinou chýba fáza hygienizácie. Preto sa neodporúča do takého kompostu dávať bez predchádzajúcej úpravy chorobami napadnuté rastliny a rastliny s vyzretými semenami, ako aj kuchynské biologické odpady.
(Priatelia zeme , 2016 , Základy kompostovania, Dostupné na internete11.3.2016 <http://www.kompost.sk/co-je-kompostovanie/zakladne-pravidla-kompostovania>)
Kvalita výsadbového materiálu a postupy pri zakladaní výsadieb drevín
Kvalita výsadbového materiálu
- posudzuje sa koreňová sústava
a) voľnokorenná
- bez zeminy, všetky ovocné druhy, najstarší spôsob, riziko prijatia dreviny
- výsadba mimo obdobia intenzívneho vegetatívneho rastu, sadí sa v krátkom období na jar
- aj ihličnaté dreviny
b) kontajnerované dreviny (kvetináč)
- sadíme počas celého vegetačného obdobia, aj v teplých mesiacoch
- plastové kontajnery,
c) zemný bal
- sadíme počas celého vegetačného obdobia- airpots, kokosové vlákno
Delenie podľa vekových kategórií
1.polotovary na ďalšie pestovanie
2. dreviny strednej veľkosti- použitie na výsadbu, nedosahujú rozmery odrastených drevín
3. odrastky- vyžadujú dlhodobé pestovanie a špecifickú mechanizáciu
4. odrezky (ozeleňovanie vodných tokov), kolové odrezky (reprodukcia topoľov), rohože (pomerne lacné, na brehy vodných tokov)
Výsadba drevín
- príprava stanovišťa- terénny prieskum, orba, úprava vlastností pôdy, modelácia terénu
Jamková výsadba
- veľkosť vykopanej jamy- nin 1/3 alebo 1,5-krát väčšia ako koreňový bal,
- sadenie voľnokorenného stromu- do jamy sa naleje voda, potom sa dá strom, zahrnie sa zeminou a následne sa poleje
- sadenie stromu s koreňovým balom- zálievka sa robí až po prihrnutí zeminy
Štrbinková výsadba
- pomocou rýľa sa zemina odsunie len o niekoľko centimetrov, vloží sa strom a rýľ sa vysunie
- použitie voľnokorenných stromov
- pri umelej obnove lesa
Vyvýšená výsadba
- v oblastiach s vysokou hladinou spodnej vody, resp. na území zaplavovanom
Ošetrovanie a údržba drevín po výsadbe
Zálievka
- množstvo vody je určené podľa objemu koreňovej sústavy- ak má objem 10l, tak potrebuje 10l vody
Mulčovanie
- obmedzenie rastu burín, mikroklímy, vlhkosti substrátu + estetický efekt
- minimálna výška mulčovacej vrstvy je 8-10 cm
- materiál- kôra, textílie, štrk, drť, keramzit, kôra s textíliou sa často kombinujú
- mulčovanie textíliou- 1. Vysadenie stromov, 2. Natiahnutie textílie, 3. Dosadenie ostatných vecí
- negatíva- vytvorenie koreňov pri povrchu pôdy, dlho sa nehýbe s pôdou- škodcovia a choroby
Fixácia stromov
- funkcia- ochrana pred vyvrátením a pohybom koreňovej sústavy
- zásady fixácie- voľnokorenné stromy- koly minimálne v hĺbke 0,5m, zatĺkame mimo jamu, dĺžka kolov je 0,5m plus výška kmeňa mínus 0,2m, koly nesmú narušiť zemný bal
- viazanie nesmie poškodiť pletivá, nesmie dôjsť k zaškrcovaniu kmeňa
- fixácia ihličnatých drevín- kôl sa zasekáva došikma, aby nepreťal koreňový bal, stačí ho zafixovať v polovici výšky kmeňa
Rez drevín
- výchovný rez- robí sa, ak bol zanedbaný v škôlke, terminálny výhon musí byť dlhší ako ostatné, výhonky skracujeme na 4 až 8 púčikov, ak sa vytvorí druhý terminálny výhon, je vhodné ho vyštipnúť, kým je ešte mäkký
- zapestovanie konárov jednotlivých radov
- techniky rezu- na konárový krúžok
- udržiavací rez
Technológie zakladania a údržby živých plotov
Rozdelenie živých plotov
- tvarované- obruby záhonov- do 0,5m- Lavandula, Buxus sempervirens ´Sufruticosa´, Euonymus japonica ´Nana´, Hypericum, Nepeta
- nízke- do 1m- Buxus sempervirens, Taxus, Spiraea
- stredne vysoké- 1-3m- Pyracantha, Thuja, Picea abies, Cupressocyparis leylandii, Taxus
- vysoké steny a ploty- nad 3m- Picea, Fagus, Thuja, Carpinus, Cupressocyparis
- voľne rastúce- rozvoľnené línie, cieľom je prejaviť sa zvyčajne kvitnutím, možné kombinácie farieb a tvarov, údržba ako u krovitej výsadby
Zásady výberu drevín pre živé ploty
- dlhovekosť, zdravotný stav, estetické vlastnosti, mrazuvzdornosť, regeneračná schopnosť (znášanie rezu), kvalitatívne vlastnosti výpestkov (rozkonárovanie čo najnižšie), rovnomerný rast (prírastky približne vyrovnané) štruktúra (tvarové prvky, z ktorých rastlina pozostáva) a textúra (usporiadanie prvkov)
Zakladanie živých plotov
- výber sortimentu
- príprava stanovišťa- prekyprenie, odstránenie buriny, hnojenie
- vytýčenie línie
- založenie výsadby
- do kopaných jám- väčšie rastliny
- do rýh- menšie voľnokorenné
- spon, hustota
na obrubu, výška 20-30cm, na 1m 10-15cm od seba
výška 60-70 cm, 4-5 kusov na jeden meter
- ihličnany s výškou 2-3 metre, rozstup 80-100cm
- sadíme radšej hustejšie
Rez živých plotov
1. rez po výsadbe vychováva sa živý plot
2. výchovný rez- hlboký rez, reže sa väčšina výhonkov , redukcia o 80%
3. udržiavací rez- 2-3-krát ročne
4. kónický rez stien
Rez ako nástroj výchovy a údržby porastov
Technika rezu
- hrúbka konárov do 150 mm, rez na konárový krúžok, pri väčších stromoch postupný rez, 5-15mm nad púčikom (15mm pri ružiach)
- termín- individuálny,
- ošetrenie po reze- rana by mala byť vždy hladká,
-dôsledky nesprávneho rezu- vznik hnilôb, dutín, zníženie životnosti stromu
Výchovný rez
- veľmi častý po výsadbe mladých výpestkov - vytvorenie priebežného kmeňa a koruny
- robí sa na 6 púčikov pri sortimente drevín so špecifickými rastovými požiadavkami
Opravný rez
- do 2-3 rokov po výsadbe
Udržiavací (presvetľovací) rez
- individuálny prístup, cieľom je udržať ker v určitej kondícii
- kry- pri stredne hustých kroch od veku 10 rokov
Zmladzovací rez
- v predjarnom období
- u stromov len výnimočne, pri presádzaní, aby sa zachoval tvar koruny a systém obrastania konárov jednotlivých radov
- u krov sa robí , alebo úplný
Asanačný
- zameraný na likvidáciu. Výrub
Zakladanie a údržba kvetinových záhonov
Záhony
- individuálny prístup podľa typu záhona
- náročná údržba (potreba ručnej práce)
Príprava pôdy pred výsadbou
- odburinenie a prekyprenie pôdy
- úprava štruktúry pôdy , orba, rotavátorovanie
Letničky a dvojročky
- termín výsadby - letničky polovica mája
- dvojročky na jeseň
- dôležitá je technika a rýchlosť výsadby- sadíme v podvečer alebo keď je pod mrakom
- spon je úmerný vzrastu- 10x10, 15x15, 20x20, 30x30cm
- zálievka je najdôležitejšia hneď po výsadbe
Cibuľové a hľuznaté rastliny
- cibuľoviny používame do zmesí s trvalkami, ako jarné efekty k vždyzeleným drevinám, hľuzoviny s letničkami
- termín výsadby - cibuľoviny september až október
- hľuzoviny apríl, máj
- hĺbka výsadby v závislosti od veľkosti cibule, sadí sa do hĺbky rovnajúcej sa dvojnásobku veľkosti cibule, inak vytvára krátke stopky
Trvalky
- oreofyty- pôdy minerálneho charakteru, citlivé na zamokrenie od bázy stonky z koreňového krčku, citlivé na vyhnojené pôdy
- ostatné (mezofyty a xerofyty)- vyžadujú priemerné, stredne ťažké pôdy s väčším podielom organickej hmoty, mezofyty vyžadujú neutrálne až mierne kyslé pH, xerofyty sú vápnomilné
- hygrofyty (barinaté trvalky) a hydrofyty (vodné rastliny)
- vysádzame tak, aby vytvárali dojem nepravidelnosti, spon závisí od agresivity rozrastania a rastu trsu
Ošetrenie po výsadbe
- zálievka, hnojenie, rez, kyprenie pôdy, zazimovanie, jarné čistenie, dosadby...
Technológie zakladania a údržby záhonov ruží
Ruže
- krovité, stromčekovité, popínavé, pôdopokryvné
- príprava pôdy- ľahšie, priepustné, dobre vyhnojené pôdy
- termín výsadby- jar, jeseň,
- výsadba voľnokorenných na jar- obnova rezných rán, skrátenie nadzemnej časti
- výsadba voľnokorenných na jeseň- robíme len plytký rez,
- hĺbka výsadby- miesto očkovania musí byť 3-5 cm v pôde
- zálievka
- rez- ruže kvitnú na jednoročných letorastoch
- pri záhonových ružiach sa robí každoročný hlboký rez na jar po jarných mrazoch, 10 až 15mm nad púčikom
- odstránenie starého dreva, suchých čapíkov, planiny
- zmladzovací rez- odstraňovanie prerastených konárov (staršie ako 3 roky)
- letný rez- odstránenie prekvitnutých súkvetí planiny
Technológie zakladania kobercových trávnikov
Výhody- okamžitý efekt, regenerácia poškodených plôch, minimalizujú sa problémy s eróziou pôdy
Nevýhody- vyššie náklady, komplikovaná realizácia
Mačinové koberce sú cca 25mm hrubé, pestujú sa na rôznom podklade
1. Príprava pôdy
- zistenie zloženia a vlastností pôdy, zistenie pH
- pH by malo byť 5,5 až 6,5, pomer živín N:P:K = 1:0,3:0,5
- vlastná príprava- orba, rotavátorovanie, modelácia terénu vyrovnanie drobných nerovností, resp. valcovanie
- čakanie 2-3 týždne na vyrastenie burín, ich následné odstránenie
2. kladenie mačiny
- kontrola na mieste odberu- preschnutie zeminy,
- dovoz, vyloženie
- usporiadanie a kladenie mačiny
- fixácia na svahu
- náradie- sekera, kladivo, hrable, fúriky, nôž na orezávanie, valec, ručný smyk, motyka, rýľ, krompáč, lopata...
- valcovanie- priľahnutie k povrchu
- zálievka- prvá len ako ovlaženie, znova prevalcuje, potom absolútne polejeme
3. bezprostredná údržba
- zálievka na druhý deň- 12l/m2- jedná dávka alebo viac menších dávok
- valcovanie ak sú nerovnosti, v prvých dňoch po položení
- prerastenie do pôdy za 10-14 dní, trávnik sa nesmie v tejto dobe zaťažovať
- kosenie, najskôr 10-14 deň, vyššia kosba
Predpoklady zakladania parkových trávnikov a účelových lúk, využitie trávnikov na svahoch a extrémne zaťažených plochách
Parkový trávnik
- najčastejší typ trávnika
- zakladanie vo verejných parkoch, sídliskách,
- relatívne odolný voči ušliapavaniu, sviežo zelený počas celého vegetačného obdobia
- kosenie na výšku 40 až 60 mm,
- 8-14 kosieb za rok,
Účelová lúka
- trávnatá lúka
- tvorená zo zmesi tráv a lúčnych bylín, kde využívame efekt kvitnutia
- trávnaté lúky udržiavame v intraviláne na okrajoch parkov, lesoparkov, pozdĺž vodných nádrží, na brehoch vodných tokov a vo vybraných parkoch
- nemôžu byť založené na okraji sídliskových a obytných štvrtí, pretože peľové zrná bylín môžu spôsobovať alergie
- kosíme ich 2-3 krát ročne, seno sa nechá usušiť,
Trávniky na svahoch
1. zakladanie trávnika hydroosevom
- na svahoch s možnou veternou alebo vodnou eróziou na neprístupných miestach
- zmes sa nastrekuje na pripravenú pôdu, kde vytvára tenký film, ktorý napomáha klíčeniu a zabraňuje erózii
Trávniky na extrémne zaťažovaných plochách- zakladanie do zatrávňovacích tvárnic
- tvárnice- betónové prefabrikáty, plastové tvárnice, dnes už aj s predpestovaným trávnikom
- nie na plochách, kde autá stoja celý deň, použitie aj na spevnenie brehov riek a nádrží
1. spevnenie podložia vrstvou štrku 100 až 150mm
2. vrstva hrubšieho piesku 30-50mm- utlačí sa vibračným zariadením
3. dodanie tvárnic, vyplnenie zeminou s obsahom viazacích látok, nie až po okraj, výsev
- bezprostredná údržba- zálievka, kosenie, prihnojovanie
Údržbové operácie na intenzívnych typoch trávnikov
Kosenie
- frekvencia a prevedenie podmienené vekom a typom trávnika- účelové lúky 1-3 krát ročne, parkové trávniky 8-14 krát ročne, kobercové 12 až 20 krát ročne
- výška kosby- závisí od typu trávnika
- naraz sa nesmie odkosiť viac ako 1/3 listovej hmoty
- smer kosenia striedame
Zavlažovanie
- intenzívny trávnik potrebuje 1000mm zrážok ročne, z čoho polovicu musíme dodať
- zabudovaný závlahový systém v záhradách
Prihnojovanie
- trávnik potrebuje na 1m2 25g dusíka za rok
- prihnojovanie v troch až štyroch dávkach
1. na začiatku vegetácie (apríl), 2. jún, 3.júl- august
4. dávka- aplikácia fosforu a draslíka + mikroelemety- vyzrievanie pletív, kondícia trávnika, prezimovanie a odolnosť (august)
- neaplikujeme na mokrý trávnik
-plocha sa po aplikácii musí poliať, aspoň jeden deň by nemal byť trávnik zaťažovaný
Prevzdušnenie (aerifikácia)
- upravenie štruktúry pôdy, podpora odnožovania tráv
- na menších plochách pomocou hrablí s dlhými a ostrými hrotmi, na väčších plochách (ihriská) sa používajú aerifikátory
- kombinácia s následným doplneným organickej hmoty, resp. piesku
Vertikálny rez (vertikutácia)
- vertikálne prerezávanie sústavou nožov, zabraňuje sa splstnateniu trávnika, podpora odnožovania, čiastočné prevzdušnenie
Valcovanie
- minimálne použitie, pri zdvihnutí pôdy vplyvom mrazu alebo živočíchov, používajú sa lúčne valce naplnené vodou
- časté u ihriskových trávnikov
Úprav vlastností pôdy
- pH- ak sa prostredie stane zásaditejším, pridávame rašelinu, ak kyslejším, použijeme vápnenie
- štruktúru upravujeme pieskovaním
Likvidácia burín
- dvojklíčnolistové trávniky a trávy pre intenzívny trávnik nežiaduce, používajú sa selektívne herbicídy na dvojklíčnolistové rastliny, nie totálne herbicídy a herbicídy na jednoklíčnolistové rastliny
- mechanické odstraňovanie vypichovaním, vytrhávaním, vertikutáciou a častým kosením
Vresoviskové dreviny
- dreviny vyžadujúce kyslú pôdnu reakciu, preto ich sústreďujeme na jedno miesto
- Rododendron, azalka (opadavá), vresy a vresovce, skimmia
- korene azaliek a rododendronov (hlavná masa koreňov) siahajú do hĺbky 20-30cm, do tejto hĺbky upravujeme pH (5,0-6,5)
- rašelina- veľmi málo výživná, preto ju miešame so zeminou
- hnojenie- každé 3-4 týždne počas celého vegetačného obdobia
- zálievka mäkkou vodou (dažďová alebo umelo okyslená)
Nároky vresoviskových drevín
- vyššia vzdušná vlhkosť- u nás svahy počas dňa oslnené, iba na južnej strane radšej zatienené stanovištia, rododendrony sadíme tak, aby na listové plochu nesvietilo na jar slnko v dopoludňajších hodinách
- spektrum slnečného žiarenia v kratších vlnových dĺžkach
- vodný režim a holomrazy
- vertikálne limity vresoviskových spoločenstiev (iné podmienky na juhu, iné na severe)
- nároky na živiny, udržanie pH pôdneho substrátu