7. KERAMIKA

 

Keramika je jedným z najstaršie objaveným a používaným materiálom v dejinách ľudstva. Za tento fakt môže pomerne dobrá dostupnosť zdrojov potrebných na výrobu keramiky – hlín a ílov.

Hliny a íly vhodné na výrobu keramiky sú zmesou oxidov hliníka a kremíka, ktoré sa na povrchu zeme vytvárali mnohé milióny rokov za pomoci zvetrávania a pomocou usadzovania sa rozšírili po celom jej povrchu .

Pred samotnou výrobou sa keramická hmota musí upravovať  drvením, čistením, mletím a dopĺňaním prímesami, ktoré zabezpečujú jej špecifické vlastnosti. Proces výroby začína ťažbou – spracovaním materiálu – tvarovaním – sušením – a končí výpalom. Výpal keramickej hmoty v peci za vysokých teplôt (od 950 – 1350 stupňov Celzia) mení jej fyzikálne vlastnosti, dochádza k tzv. kryštalizácii z vo vode rozpustnej látky sa stáva pevný vode odolný črep.

Keramiku sa vyrába:

• z tvárneho plastického cesta – modelovaním, ťahaním, lisovaní, točením
• z relatívne suchých  granúl - lisovaním
• z tekutého kalu - pomocou liatia do sadrových foriem

 

Keramický materiál podľa vlastností črepu rozlišujeme na:

• tehliarska keramika
• hrnčiarska keramika
• pórovina
• kamenina
• porcelán

Líši sa najmä jemnosťou a štruktúrou, farbou,  odolnosťou voči poveternostným vplyvom, žiaruvzdornosťou a nasiakavosťou.

Sortiment výrobkov z keramiky delíme na:

• stavebná keramiky – tehly, tvárnice, strešné krytiny, kanalizačné rúry, žľaby, kachlice, obkladačky, dlažba,
• hygienická keramika – umývadla, výlevky, toalety, špeciálne nádoby v zdravotníctve a chemickom priemysle, kade, sudy,
• spotrebný dizajn – nádoby na varenie, stolovanie, úžitkové a dekoratívne predmety v interiéri a v exteriéri,
• výtvarné a umelecké diela – reliéfy, plastiky mozaiky ako súčasti interiérov stavieb alebo exteriérov,
• technická keramika – izolátory vysokého napätia, polovodiče pre elektrotechnický priemysel, výmurovky vysokých pecí, ochrana pred vysokými teplotami,  kozmický výskum.

 

Súčasťou výroby keramiky je pokrytie jej povrchu vrstvou sklovitej hmoty – glazúry, ktorá okrem estetickej funkcie má za úlohu aj zvyšovať pevnosť povrchu, odolnosť voči chemikáliám a vode, mechanickému poškodeniu a pod.

Glazúra je zmes kremičitých, vápencových látok s prímesami oxidov kovov, ktoré sa starajú o farebný odtieň príp. efekt. Nános glazúry sa v peci za pomoci vysokej teploty pevne pretaví s povrchom keramického črepu.